Asi sme mali príliš veľké očakávania. Vedeli sme, že systém maturít, ktorý prebiehal v predošlých rokoch zrejme nebol ideálny, možno sme aj verili, že tento bude naozaj lepší a objektívnejší ako to minister školstva, vážený pán Fronc vyhlasoval. Opak bol pravdou, tento systém objektivitu ani „nešuchol“, maturovali sme poväčšine najmenej 4 dni a ten 4. deň už vyzeral ako na nejakom bojisku, všetci chodili hore-dole, stresovali, plakali, zúrili a nadávali. A keby som mala maturovať 5 dní, tak sa tam asi pred komisiou už zložím. A to nielen ja.
Som si istá, že počas predošlých rokov to mali maturanti ťažké. My, súčasní maturanti, dostali sme jeden predmet navyše a rozšírenie všetkých otázok z 25 na 30, spolu to činí zvýšenie zo 100 otázok na 150 otázok. Predošlé roky mali maturanti na zopakovanie si, prípadne doučenie sa potrebných vecí jeden týždeň: akademický, v tomto sa systém samozrejme nezmenil, veď prečo by sme mali mať nárok na dlhšie pripravovanie sa. Logika. Ale „výhodou“ mali byť dve formy: A – náročnejšia forma, B – menej náročná forma, na vlastnej koži som sa ale presvedčila, že nech odpoviete v ktorejkoľvek forme akokoľvek, komisia vám udelí takú známku, na akú má náladu. Ohlasované prihliadanie na to, že sme prví čo takýmto spôsobom maturujú a že sa nemáme čoho obávať boli chabé frázy. Pre mnohých skončili tieto maturity hlboko pod mierou ich očakávaní. Doslova katastrofou. Veď človek, ktorý má celé roky jednotky, sem-tam dvojku, aby zmaturoval so známkami s priemerom 3, to sa objavovalo aj v predošlých rokoch, lenže pán minister si dal zrejme klapky na oči, snaží sa spraviť nejakú bombastickú reformu, ale jediné čo spravil je, že tento systém je naďalej úplne nespravodlivý, neobjektívny a zbytočne prekombinovaný.
Ďalšia „výhoda“ – neprihliadanie na známky z predošlých rokov, zbytočná 8 – ročná robota, to ani do školy nemusíme chodiť, aj tak sa všetko musíme učiť doma z kníh a materiálov z čias bývalého Československa. To znamená, že taký „štvorkár“ môže mať také šťastie, že si 5-krát vytiahne dobrú otázku čo vie, zmaturuje na jednotky, max. na dvojky, ale „jednotkár“ vie 29 otázok, vytiahne si tridsiatu, a bude rád keď dostane 3, a toto sa mu môže stať ešte 4-krát. A toto sú reálne prípady, ktoré sa určite stali tento rok v prvom týždni „skúšok dospelosti“ v mnohých školách. Avšak to by chcelo urobiť absolútnu reformu celého školstva, učiteľov, učebníc, štruktúru vyučovania, prístupu ku žiakom, ibaže treba začať od konca, že pán minister Fronc?! Všeobecne, takýto spôsob maturovania je absolútne neodosobnený, je rozdiel už len v tom či idete prvý, alebo posledný. Veď keby sme mali byť všetci pri odpovedi rovnocenní, mali by sme si všetci ťahať z 30 otázok a nie z toho čo zostane. To len učiteľom sa nechce počúvať dookola to isté. Pokiaľ viem, v Amerike končia maturanti formou testov, dostanú rovnaké testy, buď vedia alebo nie, žiadne „šaškovania“ pred komisiami. Áno, testy, jediná, podľa môjho názoru objektívna forma ukazujúca skutočné vedomosti žiakov, odosobnenie, je to len na študentovi a naozaj to svedčí o jeho príprave a schopnostiach. Nie, my si tu musíme robiť reality show, veď je sranda pozerať sa na tie sklamané ksychty, pán Fronc?! Vlastne, ešte aj s testami to tento rok pán minister domrvil. Pripomína mi jednu našu pani profesorku, ktorá nám týždeň pre akademickým týždňom dodala približne 30 strán materiálov z filozofie písaných počítačom asi takýmto veľkým písmom s tým, že to sme nestihli prebrať a bude to na maturitách, okrem toho tie materiály boli písané asi tak, že kým si ich človek neprečíta minimálne tri-krát, nepochopí to. Stačilo mi keď si to vzala do rúk moja mamina a povedala mi, že nerozumie zhruba každému tretiemu slovu. A teraz stihnite sa to naučiť za týždeň s ďalšími 4 predmetmi na krku a s tým, že ešte predtým počas roka sme dostali ďalších asi 30 materiálov, ktoré si bolo treba zopakovať, k tomu ešte patrí pár otázok z psychológie, ekonómie a sociológie, celé sa to nazýva náuka o spoločnosti, polovica otázok bola filozofia, druhá polovica tie ostatné. A teraz hop alebo trop, ako na nešťastie väčšina ľudí si vytiahla filozofiu, žiaľ. Známky neboli najlepšie. Drahá pani profesorka však zrejme ani nepocítila absolútne žiadnu zodpovednosť. Chvalabohu, vedenie školy sa o tomto dozvedelo a mieni to patrične riešiť. To znamená, že v školstve sa nachádza sem tam aj spravodlivosť, ale často na nesprávnych postoch. Napríklad naša pani triedna profesorka bola z celých maturít možno ešte viac sklamaná ako my. Takisto si nepredstavovala, že taká skvelá trieda ako my, čo sme vyhrali z 8 rokov 7 – krát titul najlepší priemer v prospechu, padne tak hlboko vďaka známkam. Škoda hovoriť. Tu by nepomohol ani čarovný prútik, aby si pán minister Fronc priznal chybu, aby systém školstva konečne riešil niekto kompetentný a niekto kto sa tomu aj rozumie, má aký-taký prehľad o živote a o svete. Aby školstvo nebolo predmetom diskutovania jednej osoby na poste ministra, sme v slobodnej demokratickej krajine, v ktorej mám čím ďalej tým väčší pocit, že stále len niečo musíme, stále sa treba len podriaďovať a ešte k tomu takým ľuďom, ktorí si ráno prdnú a myslia si, že spasili svet. A na takýchto ľudí platíme, na to aby sme horko ťažko vďaka blbému systému prechádzali v „ skúškach dospelosti“ napriek tomu že známky sú totálne neprimerané našim vedomostiam.
